Bez slov

Obsiahnuť slovami nedá sa,

čo v mojom srdci skrýva sa.

Skúšam city, túžby vyjadriť,

no básňami je to márne.

Chcela by som tancovať

a rozvíriť chumáče púpav,

aby sa lúky začali radovať,

steblá trávy kolísať...

Vtedy by som poznala,

že život je dar od Boha.

A každý deň krokom k nemu,

do večnosti, čo siaha k nebu.

Keď...

keď sa zobudíš s tým, že vlastne ani nemôžeš zaspať…

keď tvoja hlava buráca a máš pocit, že o chvíľu vybuchne…

keď otvoríš okno a dýchaš čerstvý vzduch…

keď začnú vtáčiky spievať o 3 ráno…

keď sedíš na posteli a nevieš, čo so sebou…

keď...

Múdrosť nad múdrosť

Len ten, čo múdrosť v sebe má,

Nám zjaví slávu, múdrosť dá.

Rozumnosť v tom, čo robíme,

Nech ovocie Ducha plodíme.

Skrze Neho povstáva nádej,

Čo dávno mŕtvou stala sa.

No teraz znovu dvíha sa

Z doby biednej, dávnej.

Ó, Ty veľký, mocný sveta Kráľ!

Dušu obnov, ducha svojho daj!

Znič neplodnosť a nečinnosť,

Spáľ lenivosti príčinnosť.

Ó, Ty múdry nad múdrych!

Daj rozum nám nemúdrym.

Zahlahoľ zvukom trúby!

A zažni v srdciach našich plam!

To dokážeš len Ty sám...

Dotyk milosti

Milosti sa dotknúť,

Stáť jej tvárou v tvár,

O milosť sa potknúť,

Aký vzácny dar.

Len milosť...

Milosť zmocnená v záchranu,

Milosť vložená do daru,

Milosť  neutíchajúca, neustávajúca,

Milosť neustále zľutujúca, trvajúca,

...dá hybnosť...

...a v hybnosti je živosť.

Kto žije, žije z milosti,

Ktorá ho z viny oprostí,

Ten, kto z milosti žije,

Vodu života pije.

A prameň vody života

Je zdroj večného života,

Je nekonečná dobrota,

Náš Darca je tá dobrota.

V Darcovi a z Darcu vyvierajúca sloboda.

Láska v trojjedinosti

LÁSKA. Ňou žije moje srdce. Je tým najdokonalejším vzorom pre môj život. Pán Boh, Ježiš Kristus a Duch Svätý.

Život s Bohom nie je ľahký, ale je požehnaný. Je to boj o posväcovanie, o čistotu vzťahu, každodenné zapieranie svojho vlastného hriešneho JA. Keď sa pozriem do svojho srdca, vidím v ňom kopec špiny a nekalých úmyslov, plno nečistôt, ktoré sa snažím nejakým spôsobom zakryť, až kým zistím, že to nejde, pretože Boh ma usvedčuje z mojich chýb, uvedomujem si, že časť mojich túžob je na zlej ceste, pretože nevedie k Ježišovi. Je to napr. láska. Láska, po ktorej túži každý človek. Kto z nás nechce byť milovaný? Všetci po tom túžime, aby nás mal niekto rád, aby sme boli obdivovaní a stáli za to. No toto robí naše sebectvo. Pretože MY chceme. MY chceme, aby sme MY boli milovaní.  Pritom si nezaslúžime ani kúsok tej najväčšej lásky. A o to ťažšie je pre nás milovať. Vzdávať sa vlastnej pýchy. Už dlhšie pozorujem na sebe lásku k Bohu a k ľuďom. Všimla som si, že v niektorých vzťahoch nechcem pustiť Boha do vnútra. Lebo sa bojím, že mi Boh tých ľudí znova vezme. Mám tendenciu si ľudí privlastňovať. Chcem, aby boli moji. Aby mi patrili. Potom vzťah stráca skutočnú hodnotu, lebo nedýcha slobodou. Každý patrí v skutočnosti Bohu a on nám môže ľudí kedykoľvek do života dať a kedykoľvek vziať. A keď si toto uvedomujem, chcem, aby bol Boh v strede každého takéhoto vzťahu. Boh ma učí, ako mám milovať iných tak, ako On miluje mňa, nás. A hlavne, ako milovať Jeho, aby bol prvý, posledný a jediný v mojom živote, kto zostane, aj keď všetci ostatní odídu a opustia. Pretože On stačí. Je ten, kto dáva najdokonalejšiu lásku, aj keď my žiadame inú. No len On nám vie dať to, po čom túžime. Milujem Boha a chcem Ho milovať každým dňom viac.